Ako môže dieťa reagovať na stratu blízkeho?

Ako deti chápu smrť? Odkedy sú deti schopné pochopiť konečnosť smrti? Ako môže dieťa reagovať na stratu blízkeho? Ktoré prejavy by sme si mali všímať?

Reakcia dieťaťa na smrť závisí od mnohých faktorov.

Súvisia s:

  • vývinom (nakoľko si uvedomuje smrť a jej nezvratnosť),
  • s jeho vzťahom k zomrelej osobe (intenzívnejšia je reakcia ak stratí rodiča, ako keď je to niekto vzdialenejší),
  • či to bolo náhle úmrtie, alebo bol človek dlhodobo chorý,
  • podiel na jeho reakcii má i to, ako smrť prijíma jeho okolie (najmä rodičia).

Vždy ale zaváži individualita dieťaťa.

Vývinové hľadisko

Z vývinového hľadiska si deti do dvoch rokov smrť ako takú neuvedomujú. Smrť sa u nich rovná odlúčeniu. Ak stratia vzťahovú osobu (mamu alebo niekoho, kto sa o nich staral), aj keď tomu nerozumejú, je táto strata pre nich zdrojom úzkosti a môžu reagovať silnými emóciami. V prípade, že stratili niekoho, kto bol zo širšieho okolia, vnímajú prežívanie najbližších a reagujú naň.

Okolo druhého, tretieho roka si deti začínajú vytvárať predstavu toho, čo je to smrť. Je to pre nich ale niečo podobné spánku, predstavujú si, že človek odišiel a môže sa vrátiť. Toto môže byť príčinou pokojného prijatia smrti blízkeho, môže to ale znepokojovať okolie dieťaťa.

Asi v piatich rokoch začínajú deti chápať smrť s jej konečnosťou. Najmä v predškolskom veku si môžu deti myslieť, že smrť blízkeho spôsobili oni (tým, že neposlúchali, alebo v hneve si povedali, že by bolo lepšie, kedy ich brat zomrel, …). Veľmi dôležité je vysvetliť im, že za smrť blízkeho nemôžu.

Úplné pochopenie smrti prichádza okolo siedmeho roku života (s jej univerzálnosťou, konečnosťou, nezvratnosťou a porozumením z akých príčin k nej prišlo). Vtedy to môže byť pre dieťa ťažké, pretože si uvedomuje stratu, nemá ale dostatok skúseností, ani zrelosť aby sa s ňou vysporiadalo. Potrebuje výraznejšiu pomoc okolia.

Ako pri všetkom, i vývin vnímania smrti je individuálny. Niektoré deti ju vnímajú tak, ako to popisujú psychológovia, niektoré už skôr, iným to trvá dlhšie.

Ako môže dieťa reagovať na stratu blízkeho?

Môžme sa stretnúť s rôznymi reakciami:

  • so šokom, neochotou uveriť informácii, dieťa môže byť ako omámené, neskôr sa dostaví zúfalstvo
  • poruchami spánku a nechuťou do jedla, alebo naopak prejedaním sa
  • problémom sústrediť sa, stratou motivácie k učeniu, zhorším sa v učení
  • so snahou zachovať si vzťah k blízkej osobe, schovávaním si predmetov, ktoré mu ju pripomínajú
  • dieťa môže reagovať širokým spektrom emócií: výrazným smútkom, plačom, prudkými výkyvmi nálad, otupenosťou, podráždenosťou, hnevom, agresívnym správaním
  • so strachom o zdravie a bezpečnosť svoju alebo blízkych
  • s vyhýbaním sa spoločnosti
  • s menšími zdravotnými problémami (bolesťami hlavy, bruška, ale i častejšími infekciami, napr. kašľom z dôvodu zníženej imunity)
  • bojazlivosťou, neistotou dieťaťa, prehnaným naviazaním na niekoho blízkeho
  • alebo naopak s nezodpovedným správaním sa a riskovaním
  • nočným pomočovaním
  • s vývinovým regresom (dieťa sa vráti k správaniu, ktoré je typické pre menšie deti)
  • niektoré deti pri strate rodiča akoby preberú na seba zodpovednosť, preberú niektoré úlohy dospelého (pripravia súrodencov do školy, pomáhajú s domácimi prácami, …), ak to ale trvá príliš dlho, môže sa stať, že dieťa samo si nedorieši trúchlenie, môže sa to presunúť napríklad do telesných problémov.

Júlia Drobná

Použitá literatúra:

Elliot J., Place M.: Díte v nesnázích. (Grada, 2002)
Jasenková M., Trulíková V.: Smútok detí zo straty blízkeho (www.plamienok. sk)
Langmeier J., Krejčířová D.: Vývojová psychologie. (Grada, 2006)
Loučka M.: Koncept smrti u detí – souvislosti vývoje (dipl. práca, 2009)

You may also like...