Ako s deťmi hovoriť o rozvode?

Vyrovnať sa s rozvodovou situáciou je nesmierne ťažké pre dospelých i deti. Dospelí sa často sťažujú svojim kamarátom, známym, kolegom v práci, svojim rodičom. Pokiaľ však doma s deťmi pravdivo neotvárajú túto tému, môže sa stať, že deti síce cítia tlak z rodinnej situácii a zároveň nedokážu o nej hovoriť. 

Vyrovnať sa s rozvodovou situáciou je nesmierne ťažké pre dospelých i deti. Dospelí sa často sťažujú svojim kamarátom, známym, kolegom v práci, svojim rodičom. Pokiaľ však doma s deťmi pravdivo neotvárajú túto tému, môže sa stať, že deti síce cítia tlak z rodinnej situácii a zároveň nedokážu o nej hovoriť (pred rodičom sa obávajú otvoriť túto tému, pred kamarátmi sa hanbia). Aj z toho dôvodu je vhodné pokiaľ rodič otvorene a citlivo komunikuje.

Čo to znamená otvorene a citlivo komunikovať?

Vytvárať priestor na rozhovor, na diskusiu

nájsť vhodný čas, miesto, kedy si s dieťaťom sadneme a pomenujeme situáciu. Ideálne je oznámiť dieťaťu, že sa s ním chceme rozprávať o situácii doma a navrhnúť termín, kedy by sme sa o tom porozprávali (viac ako pol deň/ deň dopredu nedávať termíny). Ide o to, aby ste na dieťa nevybalili informácie vtedy, keď práve robilo nejakú svoju činnosť, respektíve nebolo nastavené na takúto diskusiu. Pred rozhovorom by mali mať rodičia premyslené, čo povedia, dieťa nie je potrebné zavaľovať detailnými informáciami.

Nechávať priestor na otázky

Vhodné je poskytnúť dieťaťu priestor na otázky, niečo ako: „…je niečo, čo by si chcel ešte vedieť?“, „…čo by si sa chcela spýtať?“. Na otázky detí nemusíte vždy odpovedať. Býva v nich totiž často ukryté skôr posolstvo ako informácie, napr.: dieťa – „Mami, a to ako chceš teraz zvládnuť?“ Rodič: „…počujem, že sa obávaš, ako to bude ďalej…“. Veríme, že je ťažké empaticky reagovať na to, čo dieťa v danej chvíli potrebuje. Je to však cesta k dávaniu porozumenia deťom práve v týchto nárčočných životných obdobiach.

Dať priestor emóciám a zároveň vyjadrovať porozumenie

S rozvodom súvisí množstvo rôznorodých emócií. Pokiaľ ich dieťa prináša, hovorí o nich, prežíva, sú otvorené dvere v komunikácii. Dieťa ich však môže prežívať a nehovorí o nich, vtedy by mal byť rodič nápomocný a taktne ich pomenovávať, napr.: „myslím, že sa na mňa hneváš, ani by som sa ti nečudoval…“ alebo „možno cítiš neistotu, rozmýšľaš, čo teraz bude…“. Vhodné je, pokiaľ aj rodič hovorí o svojich emóciách, napr.: „možno si ma videla teraz pár dní veľmi uplakanú. Áno, je mi veľmi smutno z toho, že tatino sa od nás odsťahoval.“

Hľadať, ako môže dieťa hovoriť o tejto téme s inými

Pre dieťa býva obvykle ťažké hovoriť o rozvode s inými. Často by túto tému aj chcelo otvoriť, len nevie ako. Vhodné je, aby rodič pomohol dieťaťu hľadať odpovede na otázky napr.: „…a čo by si mohol povedať, keby sa ťa kamaráti opýtali na tatina?“.

Taktne upozorňovať na posun informácií ďalším

(starým rodičom, pedagógom v škole, susedom a pod.). Deťom a predovšetkým dospievajúcim je potrebné vysvetliť, že o situácii v rodine budete ďalej informovať ostatných. Niekedy je pomáhajúce priamo povedať, ako bude vyzerať vaše vyjadrenie, napr. „ …rada by som išla za učiteľkou a len ju jednoducho informovala. Chcem jej povedať niečo ako: minulý týždeň odišiel od nás tatino, sme v rozvodom konaní, tak som len chcela, aby ste to vedeli.“ Deti sa obávajú, čo všetko z vášho rodinného života vynesiete, takže takáto informácia im pomôže v ich istote.

Povedať o opore u iných

Je pomáhajúce, pokiaľ rodič dieťaťu povie, že aj on sa rozpráva o ťaživej situácii so svojou kamarátkou. Otvorí sa tým priestor, aby sa dieťa necítili zaviazané mlčanlivosťou. A možno aj toto mu pomôže vyrovnať sa s rozvodom. 

Jana Lednická

You may also like...