Karanténa

Karanténne odporúčania v Bratislave bežia piaty deň, postupne sa sprísňujú na celom Slovensku aj v okolitých krajinách. Vyrovnávanie sa so situáciou, ktorú sme v našom regióne ešte nezažili, môže prinášať vysokú psychickú záťaž aj pre tých najodolnejších. Už pár dní rozmýšľam, ako sa s tým vyrovnať sama pre seba, ako zostať oporou svojim klientkam a klientom v čase, na ktorý naozaj nie je precedens.

Výzvy tejto situácie vidím vo viacerých rovinách:

1. Nezamrznúť, byť tu a teraz

Pod návalom reálne zlých správ, ale aj poplašných výkrikov hrozí, že nás strach paralyzuje. Podľahneme presvedčeniu, že už niet nádeje. Opak je pravdou. Karanténne opatrenia začali, teraz je najdôležitejšie zvládnuť ich bez prehnaných reakcií – či už strachu alebo naopak ich porušovaním pod falošným presvedčením, že „mne sa nemôže nič stať“ – inak teda obranným mechanizmom popierania.   

Byť tu a teraz

Znie to ako banalita, ale podstatou traumy je zmrznutie, presvedčenie, že sa už nič nedá robiť. Opakom je snaha o záchranu, čin, konanie. My nie sme aktívne ohrození na živote, niet kam utekať, s kým bojovať. Ale musíme zostať v pohybe. V jednoduchých každodenných veciach.

Stanovte si denný režim a držte sa ho

  1. Vstávajte ráno ako vždy do práce / školy
  2. Prezlečte sa na deň z pyžama
  3. Pripravujte si pravidelne jedlo v normálnom rytme (ráno, obed, večer – nezajedajte nervy), pripravte si pokojne jedálniček na celý týždeň, skúšajte nové recepty…
  4. Nezabúdajte udržiavať kolo seba poriadok – od riadov po pranie, vetranie, utieranie prachu
  5. Stanovte si na každý deň cieľ – pre seba pracovný (neváhajte si urobiť zoznam, kde si odškrtávate už urobené- aby ste videli, ako to odsýpa), pre deti učebný – reálny, s prestávkami
  6. Splňte ho
  7. Venujte sa kreatívnej činnosti – je konečne čas na hobby a dobrú knihu! (ale aj na šitie rúšok:)
  8. Doma pravidelne cvičte alebo choďte do prírody (mimo frekventované miesta, ihriská)
  9. Urobte doma niektorú z dávno zanedbaných úloh, na ktoré nikdy nie je čas:
  • Upracte skrine (vytrieďte poškodené a nepoužiteľné veci)
  • Upracte kuchyňu, chladničku, špajzu (a racionálne usporiadajte jedlo podľa dátumu spotreby)
  • Upracte lekárničku
  • Presaďte kvety/pracujte na záhrade (je čas sadiť!)
  • Umyte kúpeľňu (aj s tými skrinkami, čo ste rok neotvorili:)
  • Upracte si doklady a iné „papiere“

2. Limitujte množstvo správ o Korona víruse

Veci sa nemenia zase až tak rýchlo a dôležité informácie – ktoré môžu reálne ovplyvniť, ako máte konať – si stačí pozrieť ráno, na obed a potom max ešte raz podvečer (nie pred spaním). Neustále čítanie médií – či už sociálnych sietí alebo novín aktivuje poplachový systém – paralyzuje, nerobíte nič reálne, ale psychicky ste v napätí ako struna, neoddychujete, stále na štarte… bezmocní. (viď bod – Byť tu a teraz:)

3. Venujte sa svojim blízkym / rodine

Karanténa – taká soft obdoba ponorkovej choroby naozaj preverí naše vzťahy. Každý člen bytovej jednotky má svoje vlastné strachy a úzkosti – či už o zdravie, o svojich ostatných členov rodiny, o stabilitu práce, o to, či bude čo jesť do konca karantény, ako zvládne daňové priznanie, monitor, maturity… (vedela by som vám vymenovať 1000 dôvodov, prečo byť v tejto chvíli v úzkosti, ale na čo?), a opäť – čo sa deje vonku môžeme aktuálne len veľmi málo ovplyvniť. Zostaňte tu a teraz.

a) Buďte k sebe láskaví a ohľaduplní

Ak máte strach, pomenujte ho priamo, ale nezahlcujte s ním ostatných (majú svojho dosť), nevybíjajte si na nich frustráciu, hnev, obavy… Povedzte jednoducho: „bojím sa, neviem si rady, potrebujem…“, miesto výčitiek. Keď potrebujete emócie ventilovať, radšej choďte behať, kričať do lesa, boxovať do vankúša, napísať sám sebe list, namaľovať obraz, vyhodiť zbytočné veci, porozbíjať pár flaší do recykláže skla…

Vypočujte si deti, ich obavy zo situácie (hlavne pubertáci strach môžu ventilovať tým, že vám brnkajú na nervy), primerane ich informujte o tom, čo vy ako rodina budete robiť, aby ste boli v bezpečí. Dajte im primeranú mieru zodpovednosti – za domáce práce, chystanie spoločného programu, jedla. Tiež potrebujú mať pocit „moci“ (od môcť niečo spraviť- opak bezmoci).

b) Robte si spoločný program

Je čas na oprášenie spoločenských hier, obľúbených detských filmov, kníh, tvorivých aktivít. Pár inšpirácií nájdete aj tu. Nezostávajte každý vo svojej izbe, za svojou obrazovkou, plný strachu alebo naopak odrezaný od reality. Pracovať treba, rovnako ako deti musia pokračovať vo vyučovaní. Mimo to ale vytvárajte priestor na spoluprácu, spoločné stretávanie – pri jedle, pri prechádzke, pri večernom programe.

4) Zostaňte v kontakte so vzdialenejšími členmi rodiny / komunity

Dávajte pozor hlavne na starších ľudí, jednak aby im nič v karanténe nechýbalo (môžete im nakúpiť a nechať veci pred dverami, aby ste ich neohrozovali), ale hlavne myslite na ich strach a obavy. Povzbudzujte a informujte ich, pomáhajte s praktickými stránkami karantény, ponúknite pomoc, aby sa zbrklo nevybrali do obchodu, k lekárovi, ak to netreba (nemusia poznať e-recept…). Ponúknite prípadne venčenie zvieratka, odvoz tehotnej autom do poradne, aby nemusela ísť MHD…

Úprimne, nikto asi nedokážeme domyslieť, ako veľmi nás táto pandémia ovplyvní v budúcnosti. Čo máme teraz v rukách je však obrovská príležitosť – zlepšiť vzťahy, seba samých, prekopať rebríček priorít a zamyslieť sa, ako budeme žiť ďalej svoj život. Lebo toto je svojim spôsobom koniec sveta ako ho poznáme. Može byť od zajtra lepší.

Hana Celušáková

Môže sa Vám ešte páčiť...