V súčasnosti sa pôrod podobá skôr chirurgickému zákroku, všetko prebieha profesionálne, účelne. Pôrod je však prirodzený proces a dieťa aj po narodení patrí mame – na jej kožu, k jej prsníku.
Význam prvej hodiny po pôrode pre matku a dieta
Každoročne v máji organizuje Frankofónna aliancia pre rešpekt k pôrodu Svetový týždeň rešpektu k pôrodu. Táto iniciatíva upozorňuje na najnovšie fakty a výsledky výskumov, snaží sa o ich zavedenie do praxe pôrodníctva a otvára diskusiu o celospoločenskom dosahu pôrodu.
Svetový týždeň rešpektu k pôrodu 2008 bude prebiehať v dňoch 12. až 18. mája a je venovaný neopodstatnenej – zbytočnej separácii dieťaťa od matky a/alebo otca po pôrode.
Sloganom tohto roku je Neodnášajte moje dieťa! alebo Naše dieťa je naše!
Táto téma je na Slovensku veľmi aktuálna. Napriek presadzovaniu BFHI je väčšina detí po pôrode od matky oddelená a tak vyzdvihované prvé priloženie bábätka ešte na pôrodnej sále vôbec nie je umožnené, alebo prebieha mechanicky, neposkytujúc matke a dieťaťu čas si na seba zvyknúť, nájsť si k sebe cestu a často k prisatiu dieťaťa vôbec nedôjde. Zároveň je to procedúra, na ktorú majú rôzne pôrodnice a ich novorodenecké oddelenia veľmi rozličný pohľad a dosiahnuť, aby dieťa mohlo zostať s rodičmi po pôrode aspoň dve hodiny, býva v rámci presadzovania svojich prianí, to najťažšie.
Už v roku 1975 napísal Leboyer svoju prelomovú publikáciu Pôrod bez násilia. V čase môjho štúdia psychológie sme ju mali ako povinnú literatúru. Keď som však prežila svoj prvý pôrod a videla poriadne svoje dieťa prvýkrát až po šiestich hodinách, uvedomila som si, že od povinnej literatúry k praxi vedie dlhá cesta.
Dovoľte mi preto venovať tento článok prvým hodinám po pôrode, v čom vidíme ich význam a prečo by sa nemali ľahkovážne (bez zdravotnej indikácie) oddeľovať matka a dieťa.
1, Šok z narodenia – musí novorodenec plakať?
Maternica je pre dieťa na deväť mesiacov domov. Je to prostredie tepla, šera – či červeného svitu, neustáleho objímania a nadnášania v plodovej vode, známych zvukov tepu srdca a šumenia krvi v cievach.
Pri pôrode má dieťa veľa práce, jeho hlava – prevažne vodiaca časť pri prechode pôrodnými cestami, je namáhaná a tlačená. A hneď po pôrode je dieťa privítané na svet krikom a štrngotom nástrojov, ostrým svetlom, naplno pocíti tiaž svojho tela, ktoré už nenadnáša plodová voda, zmizne aj objatie, vzduch je studený a pľúca sa prudko rozvíjajú k prvému nádychu. Je zdvíhané a odnášané preč od matky, hlavička sušená energickým dotykom.
Ako sa dá popôrodný šok zmierniť?
A) Môžeme stíšiť hlasy a zvuky nástrojov, keď začne dieťa prichádzať na svet. Nie je nevyhnutné hovoriť nahlas, pokiaľ sa nevyskytnú žiadne komplikácie, a uši novorodenca si môžu postupne zvyknúť na hluk nového prostredia.
B) Je možné značne stlmiť pre pôrodnú sálu typické, ostré svetlo, hlavne ak už je bábätko bezpečne privedené na svet. Nebude žmúriť oči v ostrom svetle, bude si môcť obzrieť maminu tvár, rozšírením zreničiek jej dať najavo svoj záujem a zároveň naštartovať vytváranie primárnej väzby aj z jej strany.
C) Paniku dieťaťa, ktorú vyvolá strata telesného kontaktu, môžeme zmierniť tým, že dieťa jemne položíme matke na brucho, v tejto chvíli už je príhodne mäkké a zároveň fyzickou prácou pri pôrode vyhriate na ideálnu teplotu, takže vie dieťatko udržať teplé. Môžeme vrátiť aspoň čiastočne pocit objatia a matka má možnosť si dieťa privinúť do svojho náručia, keď sa na to cíti pripravená.
D) Ak dovolíme pupočníku dotepať, dieťa samo začne dýchať pľúcami a postupne nahradí starý systém novým.
E) Pri dotyku hlavičky by sme nemali zabúdať, že má za sebou namáhavú cestu a skutočne môže bolieť.
2, Prvý kontakt – vznik lásky
V súčasnosti sa pôrod podobá skôr chirurgickému zákroku, všetko prebieha profesionálne, účelne. Zároveň ale matka, ktorá deväť mesiacov čaká na svoje dieťa, ho v okamžiku pôrodu vidí pár sekúnd – minút a je odnášané preč na ošetrenie, váženie, umývanie a obliekanie.
Dochádza akoby k „partus interruptus“ – prerušenému pôrodu v dôsledku príliš výkonných profesionálov. Pôrod ale nie je chirurgický zákrok, je to udalosť nesmierneho biologického významu a preto by, pokiaľ matku ani dieťa neohrozujú zdravotné komplikácie, mali zdravotníci na chvíľu ustúpiť do pozadia a dať čas novorodenej matke a jej dieťaťu. Je to pre nich oboch okamžik pokoja a odpočinku po namáhavej práci, okamih prvého dotyku, pohľadu a spoznávania.
Na začiatku stačí dieťa otrieť (vlhkým povrchom tela by strácalo príliš veľa tepla) a všetky ďalšie vyšetrenia už môžu prebiehať v matkinej náruči. Alebo ich môžeme odložiť po vzájomnom zoznámení sa a prvom prisatí na prsník. Aj potom by sme dieťa mali vrátiť matke čo najskôr.
Dĺžka pupočnej šnúry umožňuje, nie náhodou, uchopiť ihneď dieťa do náručia, matka si ho môže dôkladne pozrieť, objímať a ponúknuť prsník. Dieťa, ktorého pohľad najlepšie zaostruje na 15-30 cm (vzdialenosť prsník – tvár matky), tak má ideálnu možnosť zapamätať si tvár matky a jej vôňu. Jej hlas pozná už z maternice, môže dokonca rozoznávať aj hlas svojho otca. Matka a dieťa sa navzájom pozerajú do očí, vysoká hladina oxytocínu, rozširujúca zreničky, im dáva signál o vzájomnej náklonnosti, nastáva vytváranie vzájomnej – primárnej väzby, kde sa toto konkrétne dieťa a táto konkrétna matka pre seba navzájom stávajú nenahraditeľnými.
Obaja, ak pôrod nebol obzvlášť namáhavý, budú najbližšiu hodinu bdelí, tešiaci a spoznávajúci sa. Novorodenec bude v matkinej náruči pokojnejší, jeho popôrodná adaptácia bude prebiehať s menšou mierou stresu (Mydlilová uvádza lepšiu stabilitu telesnej teploty a hladiny glukózy v krvi). Matka získava skúsenosť, že vie dieťa utíšiť a nasýtiť, čím sa stáva sebavedomejšia a kompetentnejšia do ďalších dní a ako dokazujú výskumy, môže prežívať materstvo uspokojivejšie, má väčšiu tendenciu k intimite a ochraniteľskému správaniu, ťažšie zveruje dieťa do opatery inej osobe.
Často sa hovorí, že by si matka po pôrode mala oddýchnuť a dieťa na pôrodnej sále jej to nedovolí. Ak však pôrod nebol extrémne vyčerpávajúci, pocíti matka počas druhej doby príliv energie, ktorý jej pomáha priviesť dieťa na svet a odlúčením placenty v tretej dobe pôrodnej dochádza k nárazovému vylúčeniu veľkého množstva prolaktínu. Tento hormón, okrem toho, že je zodpovedný za naštartovanie dojčenia, spôsobuje u matky „ostražitú bdelosť“, bude nepokojná ak nebude dieťa mať pri sebe a toľko odporúčaný oddych niekedy vôbec nie je možný. Keby bábätko ležalo pri nej, „poplachový signál“ by sa mohol „vypnúť“ a pravdepodobne by si oddýchla lepšie.
3, Zlatá hodinka – ideálny začiatok úspešného a dlhotrvajúceho dojčenia
Ak dáme dieťa po narodení na brucho matky, aj samo sa reflexívnymi pohybmi, ktoré využívalo už v maternici, vie doplaziť k bradavke, ktorej dvorec je príhodne ku koncu tehotenstva tmavý, aby bol na tele matky dobre viditeľný. Satím bradavky sa uvoľňuje oxytocín v mozgu dieťaťa i matky, uľavuje obom od bolesti, spôsobuje ospalosť, malátnosť, vzájomné očarenie – je to hormón lásky.
Zároveň, keďže je tesne po pôrode hladina prolaktínu i oxytocínu v tele matky vôbec najvyššia, je to jedinečný čas na stimuláciu tvorby mlieka.
Podľa primárky Paulovej, dieťa od narodenia až do 30 – 120 minút po pôrode prežíva tzv. 1. aktívnu fázu, v ktorej skúma okolie, hladká rukami mamičku, snaží sa o prisatie k bradavke. Ak je mu to umožnené, bude mať väčšiu tendenciu sať počas prvých dní po pôrode, jeho adaptácia bude aktívnejšia, bude sa častejšie budiť, vypije viac kolostra a získa viac imunitných látok. Matka profituje z častejšieho satia tiež, pravdepodobne predíde bolestivému naliatiu prsníkov v začiatku tvorby prechodného mlieka na 3. až 5. deň po pôrode.
4, Imunita
Priloženie bábätka na brucho má aj veľký imulogický význam. Koža dieťaťa je v maternici „sterilná“, prechodom pôrodnými cestami a po narodení sa začína osídľovať baktériami. Ak bábätko hneď po narodení položíme na matkine brucho, bude jeho koža kolonizovaná baktériami matky, ktoré sú jej imunitnému systému známe a „rozpoznané“ ako neškodné, imunitný systém bude tak ľahšie vedieť identifikovať a bojovať s cudzorodými baktériami. Znižuje sa aj pravdepodobnosť osídlenia – napadnutia baktériami z tzv. nozokomiálnych nákaz (nemocničných, odolných kmeňov).
Ďalším faktorom imunity je prvé priloženie: prvým kontaktom s bradavkou, prvými kvapkami kolostra novorodenec dostáva potrebnú glukózu a prvé imunologické látky. Zároveň cez kožu bradavky, svojimi slinami, dáva matkinmu telu informáciu, aké protilátky má v budúcnosti tvoriť.
5, Bezproblémové odlúčenie placenty, znižovanie krvných strát a dobré zavinovanie maternice
Včasné priloženia bábätka k prsníku, uvoľňovaním oxytocínu, pomáha aj rýchlemu odlúčeniu placenty. Bábätko zároveň svojou hmotnosťou tlačí na vrchol maternice. Každé dojčenie vyvoláva sťahy maternice, ktorá sa tak rýchlejšie po pôrode zavinuje a znižuje množstvo krvných strát rodičky.
Ťažko tak prepletený a vo svojej komplikovanosti úžasne jednoduchý systém rozdeliť do bodov. Dúfam, že sa mi podarilo vám sprostredkovať, ako múdro príroda chráni matku a dieťa a vzájomne im pomáha úspešne prežiť pôrod.
Zároveň si ale uvedomujem, že nie vždy všetko ide optimálne a medicína vie zachrániť rizikové situácie, kde by už príroda nestačila. Nabádam snáď len k väčšej vzájomnej úcte týchto dvoch veličín a, v prvom rade, k úcte k tak úžasnému deju, ako je zrodenie dieťaťa a matky.
Prečo nevyužiť tak jedinečnú príležitosť?
Použitá literatúra:
D. Morris: Lidské mládě, co (ne)víte o nemluvňatech, Argo, 1995
J. Hašto: Vzťahová väzba, ku koreňom lásky a úzkosti, Vydavateľstvo F, 2005
F. Leboyer: Porod bez násilí, Vydavateľstvo Stratos, 1995
MUDr. Magdalena Paulová, CSc, Zlatá hodina v životě novorozence = první hodina po narození, http://www.vasedeti.cz/clanky.php?clanek=2416
MUDr. A. Mydlilová, Význam prvního přiložení, http://www.ta-gita.cz/ohlasy/vyznam-prvniho-prilozeni/
