Poviete si, čo je to za hlúposť, pôrod predsa nie je päťročnica, nedá sa naplánovať. Pravda! Aj s tou päťročnicou to bolo všelijaké… ALE máte však právo vysloviť v tak dôležitej životnej situácii ako pôrod vaše želania!
Poviete si, čo je to za hlúposť, pôrod predsa nie je päťročnica, nedá sa naplánovať. Pravda! Aj s tou päťročnicou to bolo všelijaké… ALE.
A to ALE ešte zopakujem. Príde mi zvláštne, že v takom dôležitom okamihu nášho života akosi nemáme právo plánovať, alebo lepšie: formulovať svoje želania. Ešte tak rozhodnúť, či s nami pôjde partner (ak ho však aktuálna služba na pôrodnici pustí), či konkrétny lekár (ak si to môžete zaplatiť a on/ona bude môcť), alebo, že chcete epidurál. Okrem týchto troch bodov (a niekde ani tých) v podstate nemáte právo na vlastný názor. Možno (zo zákona) máte, len ho nehovorte nahlas;-)
A tak si dovoľujem navrhnúť, volajme „to“ pôrodné priania. Umlčíme kritikov plánovania a môžeme si veselo želať…
Písať „pôrodné priania“ – áno či nie?
Výhody. Naštudujete, aké máte vlastne možnosti. Zamyslíte sa, ako si váš pôrod predstavujete. Zhodnotíte, čo je pre vás dôležité a v čom nemáte problém prijať rutinu pôrodnice. Bude Vám jasné, čo si chcete zabaliť do tašky do pôrodnice na spríjemnenie pôrodu a ktoré úkony radšej vykonáte doma sama. Budete vedieť, dokedy chcete zostať doma a kedy chcete vyraziť.
Prečo písať „pôrodné priania“?
Pre všetko už napísané a pre pocit kontroly. Kontrola nad situáciou, aj keď sa nevyvíja presne podľa našich predstáv, nám dáva pocit kompetencie a vieru vo vlastné sily. Je dôležité mať takýto pocit po pôrode, pretože o skúsenosť, že ste „to zvládli“ sa budete môcť oprieť v nastávajúcich dňoch, mesiacoch a rokoch. Rodičovstvo prináša situácie, kedy budete musieť veriť sama sebe, že ste sa rozhodli správne. a situácie, kedy budete vedieť, že ste spravili chybu. „Nobody is perfect.“ Máte možnosť voľby. Môžete spolurozhodovať o Vašom pôrode, môžete si nechať veci vysvetliť, môžete sa pýtať a môžete dôverovať.
Komu písať „pôrodné priania“?
Sebe.
Cieľom je ujasniť si, čo je pre Vás dôležité a na základe toho voliť ošetrujúceho lekára, pôrodnú asistentku, pôrodnicu, pôrodného partnera… Aj keby ich už nikto ďalší nečítal, splnili svoj účel.
Pôrodnému partnerovi,
Aby vedel, v čom Vás má podporiť, ako si predstavujete jeho úlohu. Presná formulácia mu možno pomôže necítiť sa v novej situácii tak neisto. Možno to bude prvý podnet, aby ste sa o danej téme rozhovorili. Poznáte aj jeho priania, predstavy a obavy?
Ošetrujúcemu lekárovi.
Ak ste si ho vyvolili k pôrodu a spísali zmluvu, rozhovor o Vašej predstave o pôrode by mal byť súčasťou zmluvy. Ak máte strach o svojich želaniach hovoriť alebo ich on bagatelizuje, zvážte, či je to ten „pravý“.
Zdravotníkom.
Len málo tehotných má u nás výsadu kontinuálnej starostlivosti od prvej poradne po pôrod. Väčšinou prichádzate do pôrodnice do neznámeho prostredia, k neznámym ľuďom, ktorí pravdepodobne majú toľko práce, že nebudú mať čas preberať s Vami Váš individuálny príbeh. Urobia rutinný príjem a pobežia ďalej. Tak sa na to pripravte a to najdôležitejšie o Vás a Vašich prianiach im napíšte. na pár riadkov si určite nájdu čas. a ešte – keď sa myslí, tak sa nerodí. Myslite doma a na pôrodnici sa v kľude sústreďte na svoj pôrod (predná kôra mozgová, v ktorej „beží myslenie“; potláča činnosť podkôrovej oblasti, ktorá je zodpovedná za hladký priebeh pôrodu vylučovaním hormónov).
Ako písať „pôrodné priania“?
Stručne.
Čím kratšie budú, tým väčšia pravdepodobnosť, že ich niekto dočíta do konca, alebo ideálne si ich zapamätá. Píšte sem len veci, ktoré sa rutinne v danej pôrodnici nerobia, ale na požiadanie sa urobiť dajú. Pôrod do vody v pôrodnici, kde nie je vaňa, asi nevybavíte;-). a druhú dobu pôrodnú „bez nástrihu“ ak majú 99% epiziotómií asi tiež nie.
Veci, na ktorých Vám obzvlášť záleží, je najlepšie si nechať podpísať primárom pôrodnice a novorodeneckého odd. (najčastejšie položenie bábätka na bruško a neodnesenie hneď po pôrode do inkubátora). Prípadne si dohodnúť kto (z personálu) zaistí, aby sa to naozaj realizovalo. Nebojte sa ich „otravovať“. Keď to bude robiť dostatok žien, budú musieť danú procedúru znova zhodnotiť a možno zmeniť. Pamätajte, že ak by ženy netrvali na partneroch pri pôrode a „rooming-in“, videli by ste svoje bábätko viac ako na 30 min po štyroch dňoch!
Vlastnými slovami a myšlienkami.
Nekopírujte! Hlavne nie z internetu;-) ten jeden – dva „prefláknuté“ pôrodné plány už musia všetkých pôrodníkov nudiť;-) Keď sa Vám tam neporozumením zákonov pôrodu ešte „vlúdi“ logická chyba (moja najobľúbenejšia: „bola by som rada, keby pôrod prebiehal pokiaľ je to možné prirodzene a bez vonkajších zásahov“ a o pár riadkov ďalej: „rada by som využila možnosť epidurálnej analgézie“), nebude ich nikto brať vážne. Píšte len to, čo si viete obhájiť (viete, prečo to chcete).
A na záver:
Vždy vedzte, že všetko sa naozaj naplánovať nedá, neupínajte sa len na jednu predstavu ako na jedinú „dobrú“ a rátajte aj s tým najmenej očakávaným. Ako píše I. Stadelmann: „vždy je to inak, inak ako sme plánovali a tak ako to chcelo bábätko“.
