Obdobie vzdoru u dieťaťa je z psychologického hľadiska obdobím separácie, autonómie. Často je sprevádzané prudkými emóciami, hnevom, výbuchmi zlosti. Ako si s takýmito situáciami poradiť?
Inak povedané, dieťa si začína uvedomovať prvotnú identitu, začína si uvedomovať seba (ego). Začína okolo 1,5 roka a trvá zhruba do 3 – 4 rokov. Čo sa deje s dieťaťom?
Pomenovávať potreby/túžby: „…aha, veľmi sa ti teraz páči na ihrisku…“, „…chcel by si tu byť dlhšie…“. Vhodné je dieťa chystať na zmenu činnosti: „…ešte 5 minút tu budeme a potom pôjdeme do obchodu…“.
Pomenovávať pocity: „…páči sa ti tu…“, „…nepáči sa ti, že…“. Vyjadrovať porozumenie: „…aj ja by som bola smutná….“ a prinášať spoločné momenty: „…aj ja som minule…“
Používať pozitívne vyjadrenia: „…áno , ešte 2 krát“, „áno, tu si ho na chvíľku odlož, kým doješ…“.
Podporovať moc a nádej: „môžeš si vybrať ………….“, „ja viem, si teraz nahnevaný, verím, že nabudúce…“.
Trpezlivosťou a hľadaním súvislostí: „ čo predchádzalo situácii?“… „v akom stave je dieťa?“
Stabilne zadanými hranicami: „si nahnevaný, ale ľuďom sa nenadáva, môžeš mi povedať, čo ťa tak veľmi na mne nahnevalo alebo si predstaviť, že toto som ja (ukazujem na papier) a roztrhať to na márne kúsky..“.
Istotou a dôslednosťou, udeľovanie výnimiek sa ťažko vysvetľuje.
Je výskumne dokázané, že ak rodičiapravidelne venujú plnú pozornosť svojim deťom (napr. sa s nimi hrajú), tak deti prežívajú menej búrlivé obdobie separácie.
