Ako zmierniť scény v období vzdoru

Obdobie vzdoru u dieťaťa je z psychologického hľadiska obdobím separácie, autonómie. Často je sprevádzané prudkými emóciami, hnevom, výbuchmi zlosti. Ako si s takýmito situáciami poradiť?

Inak povedané, dieťa si začína uvedomovať prvotnú identitu, začína si uvedomovať seba (ego). Začína okolo 1,5 roka a trvá zhruba do 3 – 4 rokov. Čo sa deje s dieťaťom?

Pomenovávať potreby/túžby: „…aha, veľmi sa ti teraz páči na ihrisku…“, „…chcel by si tu byť dlhšie…“. Vhodné je dieťa chystať na zmenu činnosti: „…ešte 5 minút tu budeme a potom pôjdeme do obchodu…“.

Pomenovávať pocity: „…páči sa ti tu…“, „…nepáči sa ti, že…“. Vyjadrovať porozumenie: „…aj ja by som bola smutná….“ a prinášať spoločné momenty: „…aj ja som minule…“

Používať pozitívne vyjadrenia: „…áno , ešte 2 krát“, „áno, tu si ho na chvíľku odlož, kým doješ…“.

Podporovať moc a nádej: „môžeš si vybrať ………….“, „ja viem, si teraz nahnevaný, verím, že nabudúce…“.

Trpezlivosťou a hľadaním súvislostí: „ čo predchádzalo situácii?“… „v akom stave je dieťa?“

Stabilne zadanými hranicami: „si nahnevaný, ale ľuďom sa nenadáva, môžeš mi povedať, čo ťa tak veľmi na mne nahnevalo alebo si predstaviť, že toto som ja (ukazujem na papier) a roztrhať to na márne kúsky..“.

Istotou a dôslednosťou, udeľovanie výnimiek sa ťažko vysvetľuje.

Je výskumne dokázané, že ak rodičiapravidelne venujú plnú pozornosť svojim deťom (napr. sa s nimi hrajú), tak deti prežívajú menej búrlivé obdobie separácie.

Jana Lednická

Páčil sa Vám tento článok? Zdieľajte ho medzi priateľmi

Podobné články

Čoraz častejšie sa na nás obracajú rodičia malých detí, ktorí si nie sú istí, či vývin ich dieťatka prebieha v poriadku....

Pred časom som na ulici videla mamku s chlapčekom, cca 2 ročným. Malý ležal na zemi, niečo vykrikoval, plakal, sople...

Deti sú v porovnaní s dospelými často spontánnejšie, rýchlejšie, skôr konajú ako hovoria, deti sú menej zžité so sociálnymi normami....