Pri podozrení na šikanu rozlišujeme tri zdroje signálov – priamo alarmujúce signály, kedy účastník šikanovania alebo svedkovia povedia o incidente, prípadne je oznámený telefonicky/mailom, nepriamo alarmujúce signály – zmeny v správaní dieťaťa, signály kyberšikanovania.
Pri podozrení na šikanu rozlišujeme tri zdroje signálov:
priamo alarmujúce signály, kedy účastník šikanovania alebo svedkovia povedia o incidente, prípadne je oznámený telefonicky/mailom
nepriamo alarmujúce signály, kde patrí:
- dieťa zmení správanie (je smutné, utiahnuté, vystrašené, agresívne, nepokojné),
- dieťa pôsobí nesústredene, roztržito,
- zhorší sa mu prospech v škole,
- chodí neskôr zo školy (často čaká, kým ostatní odídu zo školy),
- dieťa zmenilo trasu zo/do školy,
- nemá kamarátov,
- sťažuje sa na školu, nechce sa mu tam ísť,
- sťažuje sa na kamarátov/spolužiakov (hovorí o vysmievaní, zvaľovaní viny,ponižovaní…,),
- pýta si častejšie peniaze, prípadne miznú z domu peniaze/predmety,
- pýta si väčšiu desiatu,
- dieťa má zničené veci, roztrhané, chýbajú mu veci,
- dieťa je častejšie chorľavé,
- dieťa má modriny, škrabance, popáleniny.
signály kyberšikanovania, teda SMS správy, maily, informácie na sociálnych sieťach a pod.
Pokiaľ má rodič akékoľvek podozrenie, odporúča sa kontaktovať pedagóga a skonzultovať prejavy. Pedagóg v škole môže zachytiť iné prejavy (napr. dieťa čaká pred hodinou pred triedou, vstupuje do triedy s pedagógom, pedagóg zachytí zmenené sociálne vzťahy v kolektíve, vníma, že dieťa je osamotené, utiahnuté, agresívne a pod.).
