Asi 50% žien má s dojčením problémy už v pôrodnici. Tieto problémy, ak nie sú riešené alebo nie sú riešené správne, môžu spôsobiť, že dojčenie bude pre mamičku nepríjemné, nepohodlné a bude vyčerpávajúce. a počiatočná vysiľujúca náročnosť môže odradiť od ďalšieho dojčenia, čo je, myslím si, veľká škoda.
Prečo sa o tom píše? Veď čo iného sa v pôrodnici robí? Možno sa riešia nejaké problémy s bábätkom, ktoré nemôže byť so svojou mamičkou. Možno sa žena, ktorá práve priviedla na svet svoje vytúžené dieťatko, z toho ešte spamätáva, pretože jej pôrod bol dlhý a náročný. a ešte mnoho iných vecí, ktoré si niekedy ani nevieme predstaviť.
Keď sa chce, tak to ide?
Chcela by som hovoriť práve o dojčení, pretože nesúhlasím celkom s názorom, že keď niekto dojčiť chce, tak aj bude; že dojčenie zvládne každá žena, ak sa o to bude snažiť. Asi 50% žien má s dojčením problémy už v pôrodnici. Tieto problémy, ak nie sú riešené alebo nie sú riešené správne, môžu spôsobiť, že dojčenie bude pre mamičku nepríjemné, nepohodlné a bude vyčerpávajúce. A počiatočná vysiľujúca náročnosť môže odradiť od ďalšieho dojčenia, čo je, myslím si, veľká škoda.
To, že chce žena dojčiť svoje dieťa je samozrejme minimálne 50% úspechu. Ale tých druhých 50% je podľa mňa o podpore, ktorú žena dostane (alebo nedostane). V tých prvých dňoch hlavne od personálu nemocnice, kde porodila svoje dieťa.
S čím mamičky zápasia
V poslednom mesiaci ma kontaktovali tri mamičky, všetky s takmer rovnakým problémom – dieťatko slabo pije, odmieta sa prisať, ak sa prisaje, tak len na chvíľku. Málo priberá, je spavé. Viem, čo som sa snažila tieto maminy v rámci nášho kurzu naučiť a viem, že sa na túto svoju rolu pripravovali veľmi zodpovedne. a napriek tomu sú vo chvíli kontaktu s realitou a istou hrozbou (nepriberajúce a spavé bábätko = nepustia nás domov, resp. budú nás chcieť znova hospitalizovať) zaskočené a nevedia, čo majú robiť.
Napriek tomu, že rodili v rôznych pôrodniciach, ktoré majú titul „babyfriendly“, slabá podpora zo strany nemocničného personálu akoby bola rovnaká. Nechcem v tomto článku hodnotiť postup zdravotníckych pracovníkov ani sa nikoho dotknúť; nebola som priamo pri tom, mám len sprostredkované informácie. Chcela by som len upozorniť nastávajúce mamičky, ktoré situácie sa špeciálne v pôrodnici môžu objaviť, aby sa potom problémy s dojčením zbytočne nepreniesli aj do domáceho prostredia.
Správne prisatie:
- bradavka musí byť vždy v úrovni úst dieťaťa,
- dráždením úst bradavkou sa vyvolá hľadací reflex,
- široko otvorené ústa dieťaťa ako pri zívaní sú správnou odpoveďou na tento dráždivý podnet,
- prsník má byť ponúknutý tak, aby dieťa zachytilo nielen bradavku, ale čo možno najväčšiu časť dvorca, hlavne pod bradavkou,
- všetky prsty okrem palca by mali byť pod prsníkom,
- matka nesmie prsník odťahovať ani prstami, ani polohou tela,
- medzi matkou a dieťaťom by nemala byť prekážka (perinka, ruky dieťaťa),
- dieťa aj matka by mali byť v kontakte bruško na bruško (otáčame celé dieťa, nie len jeho hlavičku),
- dieťa v správnej polohe môže voľne dýchať,
- neprikladáme k prsníku plačúce dieťa, jazyk je pri kriku umiestnený hore a dieťa v tejto polohe nemôže správne zachytiť bradavku (treba ho najprv upokojiť kolísaním alebo vložením malíčku do úst dieťaťa, aby ho mohlo chvíľu pocmúľať).
Čo robiť, ak sa dieťatko nechce prisať?
Ak sa dieťatko odmieta prisať, je vhodné vystriedať rôzne polohy pri dojčení, skontrolovať polohu vašu aj dieťatka, skúšať prikladať často. Ak máte pocit, že dieťatko sa odmieta prisať počas prvých 24 hodín, nebuďte zúfalá. Deti sa rodia so zásobou živín až na 48 hodín a úbytok 10% z pôrodnej hmotnosti dieťaťa je fyziologický (t.j. z 3500g môže do tretieho dňa schudnúť až na 3150g a má zhruba tri týždne na to, aby dosiahlo pôrodnú hmotnosť). Väčšina detičiek začne priberať až na tretí alebo štvrtý deň – súvisí to so samotnou tvorbou materského mlieka. Je však dôležité dieťatku ponúkať prsník často, najlepšie oba pri každom dojčení. Telu sa dáva signál: „Treba tvoriť mlieko“ (satie cumlíka alebo fľaše telu tento signál nedáva). Dieťatko dostane od vás mledzivo, ktoré aj po kvapkách naplní jeho nutričné potreby.
Následky nesprávneho prisatia:
- bolestivé a poškodené bradavky,
- naliate prsníky,
- znížená tvorba mlieka,
- neprospievajúce a nespokojné dieťa,
- nespokojná matka.
Poloha pri dojčení
Pre správnu polohu pri dojčení je dôležité mať na pamäti, že by vás nemalo nič bolieť. Ani bradavky, ani chrbát, ani ruky… Zrejme vyskúšate viacero polôh, kým nájdete „tú vašu“. V prípade, že budete mať nejaké popôrodné poranenie alebo bolestivý nástrih, možno vám bude vyhovovať dojčiť poležiačky.
Akokoľvek – vždy si vypodložte chrbát, krk, aby ste sa vyhli stuhnutiu svalstva počas dojčenia. Ak budete dojčiť posediačky, nezabudnite na vypodloženie predlaktia, na ktorom držíte bábätko, aby vás nezačalo svojou váhou ťahať nadol pri dlhšie trvajúcom dojčení.
Dieťa ide k matke, nie matka k dieťaťu!!!
V počiatkoch dojčenia je podľa mňa dobré striedať polohy aj kvôli správnemu vyprázdňovaniu prsníkov a zabráneniu tvorbe hŕč – zatvrdlín, ktoré sa tvoria práve na miestach, odkiaľ sa mlieko poriadne nedostane von.
Prehľad polôh pri dojčení nájdete napr. na stránke www.kojeni.net
Nie ste na to samy!
A na záver by som vás chcela, milé mamičky, povzbudiť: neostýchajte sa v pôrodnici požiadať (aj opakovane) o pomoc pri prikladaní vášho bábätka. Sestričky majú mnoho skúseností a aj keď môžete naraziť na menej ochotnú z nich, ostatné vám rady pomôžu.
