Ako môžme dieťaťu pomôcť pri strate blízkeho?

Ako pomôcť deťom vyrovnať sa so stratou? Deti potrebujú prostredie plné porozumenia, podpory a starostlivosti. Potrebujú bezpečný  priestor, kde môžu klásť otázky a prežívať svoje silné emócie, vyjadriť rozrušenie.

Strata blízkeho je pre nás veľmi ťažká. Smútenie je dôležitý proces, ktorým sa oddeľujeme od strateného človeka a začíname žiť život bez neho. Je to náročný proces i pre nás dospelých. Ako môžeme pomôcť deťom zvládnuť ho?

Ako povedať dieťaťu o smrti blízkeho?

Neodkladajte informovanie o smrti blízkeho dlho. Nájdite si čas, keď sa budete môcť dieťaťu venovať a odpovedať mu na jeho otázky.

Hovorte pravdivo: „Je mŕtvy“. Polopravdy typu odišiel alebo spí dieťaťu nepomáhajú. Vtedy sa môže stať, že deti zbytočne rozmýšľajú o tom, kam odišiel a prečo sa nerozlúčil, alebo čo sa im stane, keď zaspia.

Ak blízky zomrel na nejakú chorobu, vysvetlite mu rozdiel medzi vážnou a bežnou chorobou, aby sa nebálo, keď ochorie, že zomrie tiež.

U malých detí počítajte s ich malou reakciou, ktorá je dôsledkom ich porozumenia smrti.

Staršie deti potrebujú prostredie plné porozumenia, podpory a starostlivosti. Potrebujú bezpečný  priestor, kde môžu klásť otázky a prežívať svoje silné emócie, vyjadriť rozrušenie. Nemusíte vedieť odpovede na všetky otázky. Pomáha im však, keď ste s nimi v ich smútku, keď vnímajú vašu lásku a podporu.

Dovoľte deťom smútiť

Dovoľte im prejaviť aj emócie, ktorých sa možno bojíte – hnev, pocit viny, bezmocnosť, zúfalstvo, nekontrolovaný plač, agresiu,…

Pomôcť môže i to, keď dáte dieťaťu informáciu, ako ľudia prejavujú smútok, že okrem smútku môžu prežívať i hnev na blízkeho, že ich opustil. Deti potrebujú potvrdenie, že to, čo prežívajú, je normálne. Je dôležité emočný chaos sprevádzajúci stratu blízkeho vyjadriť a vydržať. Potlačované emócie môžu prichádzať v podobe pocitov viny a hnevu.

U menších detí sa môže v hre i predstavách objavovať téma smrti, je to prirodzená reakcia. Svoje emócie môžu spracovávať prostredníctvom hry. Aj pre starších môže byť ťažké o tom, čo prežívajú, rozprávať, môže im pomôcť kresba. V nej môžu vyjadriť aj to, čo nevedia povedať a tak si pocity spracovávať.

Často pomáha, keď sa dieťa zúčastní pohrebu. Má tak možnosť sa s blízkym „rozlúčiť“. Aj výskumy potvrdzujú, že to pomáha ku konečnému prispôsobeniu sa novej situácie.

Pokúste sa obnoviť čo najskôr zabehnutý kolobeh života. To môže čiastočne zmenšiť obavy, že táto strata ohrozí jeho budúcnosť.

Dobré je i nenásilne zachovať kontakt s vrstovníkmi dieťaťa. Deti sa veľakrát pri strate blízkeho stiahnu do úzadia. Ich kontakt s nimi im môže pomôcť stratu prekonať.

Nezabudnite sa ale postarať o seba, lebo len vtedy môžete byť oporou svojim najbližším.

Čas lieči?

Postupom času (po mesiacoch) sa prejavy smútku zmenšujú. Je dôležité si ale bolesť odžiť, pretože ak ju len potlačíme, môže sa kedykoľvek vrátiť a tiež môže brániť vytváraniu hlbokých vzťahov kvôli strachu z bolesti.

Bolesť je súčasťou nášho života rovnako ako radosť. Keď sa deti naučia zvládať bolesť po trochách, naučia sa tiež, že nebude trvať večne. Odborná literatúra uvádza, že človek asi po 18 mesiacoch dokáže svoje pocity zvládnuť a prestáva trúchliť. Je to však veľmi individuálne. Niektorému dieťaťu to môže trvať rýchlejšie, niekto potrebuje viac času. Je potrebné počítať s tým, že sa mu môžu tieto pocity vracať. Náročnejšie sú obdobia Vianoc, narodeniny, dovolenky,  výročie úmrtia, …

Ak máte ako rodič pocit, že vaše dieťa smúti príliš dlho, máte obavu z hĺbky jeho smútku, nerozumiete jeho reakciám, neváhajte vyhľadať pomoc odborníka.

Júlia Drobná

Použitá literatúra:

Elliot J., Place M.: Díte v nesnázích. (Grada, 2002)
Jasenková M., Trulíková V.: Smútok detí zo straty blízkeho (www.plamienok.sk)
Levine P.A., Klineová M.: Prevence traumatu u dětí (Maitrea, 2014)

You may also like...