Školský neprospech, školská neúspešnosť sú hlavnými symptómami žiakov s ťažkosťami v učení, či poruchou učenia. Dieťa nie je schopné podať odpovedajúci výkon, aj keď má dobré intelektové schopnosti. Tieto problémy sa prejavujú skoro vždy školským neprospechom.
Školský neprospech, školská neúspešnosť sú hlavnými symptómami žiakov s ťažkosťami v učení, či poruchou učenia. Žiak s problémami v učení je dieťa, ktoré z nejakých príčin výkonovo zaostáva v jednom či viacerých predmetoch za svojimi spolužiakmi. Dieťa nie je schopné podať odpovedajúci výkon, aj keď má dobré intelektové schopnosti. Tieto problémy sa prejavujú skoro vždy školským neprospechom. Z toho vyplývajúca školská neúspešnosť ovplyvňuje negatívne ich citový a sociálny život.
Pri školskej neúspešnosti zohrávajú dôležitú úlohu najmä tieto faktory:
- naše sebavnímanie
- hodnotenie druhými
- prostredie a sociálne učenie.
K čomu vedie školský neprospech?
- K zmene vnímania školy. Škola je pre dieťa miesto konfrontácie medzi svojimi možnosťami a požadovanými výkonmi, miesto strachu, úzkosti, neistoty, napätia.
- K vytváraniu záporných citov ku škole a k vzdelávaniu.
- K zintenzívneniu pocitu strachu z neúspechu.
- K nedostatočnému uspokojovaniu potreby istoty, uznania, priateľstva.
- Dlhodobo prežívaný neúspech a nedostatok pozitívneho hodnotenia neraz vedie k narušeniu osobnostného vývinu dieťaťa.
- Dlhodobé napätie spúšťa neurotické príznaky, akými sú bolesti hlavy, žalúdka, poruchy spánku, nechutenstvo a pod.
Pri zvládaní školskej neúspešnosti detí s poruchami učenia je dôležité:
- Zamerať sa viac na pomoc deťom a ich vedenie, než na rýchle dosiahnutie samostatnosti.
- Adekvátne rozložiť záťaž a odpočinok. Nezabúdať na to, že na zvládanie školských povinností vynakladajú nadmerné úsilie a preto je vhodné naučiť ich dobrým návykom a vhodným pracovným postupom.
- Pri domácej príprave na školu sa zamerať na predvídanie situácií, v ktorých by deti mohli zlyhať. Podstatné je zastaviť ich, priviesť na správne riešenie a hneď pochváliť. Pochvala a ocenenie zvyšujú sebavedomie dieťaťa.
- Upriamovať pozornosť detí na to, čo dokázali. Napr. tým, že im dokazujeme ich vedomosti a nezameriavame sa na ich nevedomosti.
- Pri práci s deťmi sa držať pravidla, že záujem vedie pozornosť. Znamená to robiť učenie pre dieťa príťažlivým a pokiaľ je to možné, aj zábavným.
- Nikdy nezabúdať na povzbudivé slová, pochvalu a dôležitosť budovania a ochrany sebavedomia dieťaťa.
- Cieľom práce s deťmi s poruchami učenia a ich rodinami je priviesť ich k poznaniu, že úspech nie je mať vytúžené známky, úspech tkvie v zvládaní školských povinností bez stresu, úzkosti a bez straty vlastnej hodnoty.
- Pri práci s deťmi s poruchami učenia treba mať na zreteli ich statočnosť. Statočnosťou totiž nie je len niečo mimoriadne urobiť, ale aj niečo mimoriadne vydržať a pozitívne spracovať.
