Aký je najčastejší obraz obete šikanovania? Čo je pre obete šikany typické? Aký býva agresor? Prečo šikanuje?
Jednoznačné odpovede neexistujú, prinášame pár záverov z rôznych výskumov:
Šikanujúcimi deťmi sú chlapci, aj dievčatá.
Chlapci šikanujú svoje obete samostatne aj v skupinách, dievčatá skôr v skupinách.
Tí, čo šikanujú bývajú rovnako starí, alebo aspoň v podobnom veku.
Šikanujúce deti môžu byť zároveň aj obeťami nie je v zmysle šikanovania, skôr že môžu mať rôzne psychické problémy (v súvislosti s rozvodom, s úmrtím v rodine, s nevhodným rodinným zázemím a pod.).
Prečo je obeť obeťou?
Obete bývajú dosť rôzne.
Väčšinou však pochádzajú z rodín, kde je prehnaná, až úzkostná starostlivosť.
Tieto deti majú nižšiu sebaúctu, necítia sa kompetentné, samostatné.
Nie sú komunikatívne zdatné, sú skôr introvertmi, majú menej kamarátov, vo vzťahoch pôsobia neisto.
Pôsobia skôr submisívne, nechajú sa ľahko rozčúliť.
Obete bývajú iné výzorovo, majú iný etnický pôvod, majú rôzne špeciálno – výchovné potreby (majú poruchy učenia).
Takto definované obete sa pomerne jednoducho stávajú lákadlom pre tých, čo si chcú vylepšiť vlastný image, teda pre agresorov.
Pokiaľ počiatočné prejavy obeť nedokáže zastaviť, naopak, vidno, ako to obeť zneisťuje, zúzkostňuje, rozčuľuje, traumatizuje, to všetko dodáva odvahu a silu agresorovi. Ten incidenty stupňuje, časovo aj čo do intenzity.
Niektoré deti dokážu svoje schopnosti využiť k tomu, aby predišli ďalším podobným incidentom (či už asertivitou, humorom, ale predovšetkým tým, že obeť neukáže svoj strach.
Najčastejšími vlastnosťami v súvislosti so šikanujúcimi sú: „vyťahovanie sa“, „drzosť“, „sila“.
Najčastejšie pojmy v súvislosti s obeťami sú: „smutný“, „slaboch“, „maznáčik“.
